Fyzika
Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodná veda o transformáciách energie v priestoročase a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.[1]
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) ťažké vymedziť hranice fyziky.
Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.
