Vzorce

Názvoslovie anorganických zlúčenín

každá zlúčenina má svoj chemický vzorec. Napr. Cr2O3. Aby sme sa nemuseli učiť každý jeden vzorec naspamäť, boli zavedené pravidlá pre ich tvorenie.

Poznáme oxidy, sulfidy, hydroxidy, kyseliny, soli kyselín, atď.

OXIDY

- sú to dvojprvkové zlúčeniny kyslíka s iným prvkom, napr.:

oxid hlinitý - Al2O3

Pri tvorení vzorca čítame zlúčeninu sprava doľava

 
Toto pravidlo platí vo všetkých anorganických zlúčeninách okrem kyslíkatých kyselín.

 

Pre začiatok si treba zapamätať túto tabuľku:

Tieto predpony sú univerzálne. Využijeme ich aj v sulfidoch, karbidoch, hydroxidoch, kyselinách (kyslíkatých), soliach kyselín, atď.

 

Oxidy majú vždy oxidačné číslo -II .

 

Prvý príklad:

oxid uhličitý

Keďže prípona je - ičitý uhlík má v tomto prípade oxid. číslo IV (zlúčeinu čítame odzadu a preto začíname uhlíkom)

CIV O-II

Ak môžem vydeliť oxidačné číslo daného prvku (v našom prípade uhlíka) s kyslíkom (oxid. číslo -II), výsledok zapíšem na koniec vzorca: